Bitka troch cisárov – 220 rokov, pamätná minca v podobe tehličky z rýdzeho zlata

Detailný popis

Exkluzívna výročná minca v podobe tehličky z rýdzeho zlata pripomína jednu z najväčších bitiek európskych dejín – bitku troch cisárov pri Slavkove, od ktorej tento rok uplynie 220 rokov. Táto výročná minca je razená v limitovanej edícii iba 300 kusov a je zároveň oficiálnym platidlom.

Na tehličke sú vyobrazení traja panovníci, ktorých armády sa stretli na moravskom bojisku: Napoleon Bonaparte, rakúsky cisár František I. a ruský cár Alexander I. Pripomeňte si legendárnu atmosféru „slavkovského slnka“ – okamihu, keď sa hmla rozostúpila a Napoleon zahájil víťazný útok.

Zlatá tehlička je uložená v elegantnom zberateľskom albume spolu s číslovaným certifikátom autenticity, ktorý zaručuje pravosť, pôvod a technické špecifikácie numizmatu. Na prebale albumu je vyobrazený výrez zo slávneho obrazu francúzskeho maliara Françoisa Gérarda. Originál obrazu, na ktorom sú zobrazení všetci traja cisári na bojisku pri Slavkove, je vystavený v Galérii bitiek v južnom krídle zámku vo Versailles.

Jednou z najzaujímavejších epizód bitky pri Slavkove je tzv. „slavkovské slnko“ alebo „le Soleil d'Austerlitz“. Ráno 2. decembra 1805 zahalila krajinu hustá hmla, ktorá skryla pohyb francúzskych vojsk. Keď ale Napoleon vydal rozkaz na útok, hmla sa náhle rozostúpila a nad bojiskom sa rozžiarilo jasné slnko. Tento okamih Francúzi vnímali takmer ako znamenie priazne osudu a dodnes je „slnko nad Slavkovom“ symbolom Napoleonovho najväčšieho triumfu.

Pre krajiny českej koruny mala bitka pri Slavkove zvláštny dopad, aj keď sa ich priamo netýkala politicky. Odohrala sa totiž na moravskom území, blízko Brna, a priniesla miestnym obyvateľom obrovské utrpenie. Polia boli spustošené, dediny boli plné ranených a mŕtvych a mnoho domov muselo poslúžiť ako lazarety. Spomienka na túto udalosť ale zároveň zostala hlboko zakorenená – Morava sa stala dejiskom jedného z najväčších vojenských stretov európskych dejín. Aj preto je Slavkov dodnes miestom, kam sa ľudia vracajú nielen kvôli pamätníkom a historickým rekonštrukciám, ale aj pripomienkou toho, že „veľké dejiny“ sa často odohrávajú aj v krajinách, ktoré by si samy o sebe nikdy takú pozornosť nepriali.