Relikviár svätého Maura - prestížna minca z rýdzeho zlata

Detailný popis

Mimoriadna emisia venovaná Relikviáru svätého Maura – pamiatke, ktorej význam sa právom prirovnáva ku korunovačným klenotom. V tejto razbe sa spája sila histórie s precíznou prácou rytcov a hodnotou rýdzeho zlata.

Táto tehlička z rýdzeho zlata 999,9/1000 v sebe sústreďuje prekvapivo detailný reliéf inšpirovaný románskym majstrovstvom 13. storočia. Výsledkom je precízne spracovaná zlatá razba, ktorá pôsobí autenticky a dôstojne odkazuje na jednu z najcennejších historických pamiatok uchovávaných na území Českej republiky.

Emisia je prísne obmedzená na iba 300 kusov pre celý svet. Každý exemplár je opatrený číslovaným certifikátom pravosti, ktorý garantuje jeho originalitu. Razba je zároveň oficiálnym platidlom, čo jej dodáva nielen zberateľskú hodnotu, ale aj medzinárodne uznávanú legitimitu.

Len čo bude táto limitácia rozobratá, táto mimoriadna zlatá minca už nebude znovu dostupná.

Relikviár svätého Maura patrí k najcennejším historickým pamiatkam uchovávaným na území Českej republiky. Svojou výnimočnou umeleckou aj historickou hodnotou býva často prirovnávaný ku korunovačným klenotom a považuje sa za druhú najvýznamnejšiu hnuteľnú pamiatku v krajine. Ide o vrcholné dielo románskeho zlatníctva z prvej tretiny 13. storočia.

Relikviár vznikol pre benediktínske opátstvo vo Florennes na území dnešného Belgicka ako schránka na ostatky svätého Maura, Jána Krstiteľa, Timoteja a Apolinára. Svojím tvarom pripomína bohato zdobený sarkofág. Drevené jadro je pokryté pozlátenými striebornými doskami a zdobené reliéfmi, štrnástimi soškami svätcov, filigránovou výzdobou, emailmi aj drahými kameňmi a polodrahokamami. Vďaka mimoriadnej kvalite spracovania patrí medzi najvýznamnejšie zachované diela stredovekého zlatníckeho umenia v strednej Európe.

Po zrušení kláštora vo Florennes počas Francúzskej revolúcie sa relikviár dostal do súkromných rúk. V roku 1838 ho získal Alfréd de Beaufort-Spontin, majiteľ bečovského panstva, ktorý ho nechal opraviť a premiestnil na hrad Bečov nad Teplou.

Na konci druhej svetovej vojny bol relikviár ukrytý pod podlahou hradnej kaplnky, aby nebol nájdený a zhabaný. Po dlhé desaťročia zostal skrytý a znovu bol objavený až v roku 1985 počas pátrania československých kriminalistov. Tento objav sa považuje za jeden z najvýznamnejších historických nálezov 20. storočia vo vtedajšom Československu.