Palladium země české - pamätná minca z rýdzeho zlata

Detailný popis

Zlatá pocta symbolu ochrany českých krajín v limitácii iba 200 kusov

Táto oficiálna minca z rýdzeho zlata 999,9/1000 zachytáva jeden z najvýznamnejších symbolov českých dejín – Paládium zeme českej. Každý exemplár v sebe spája najvyššiu kvalitu razby, čistotu drahého kovu, precíznosť modernej mincovnej tvorby a reprezentatívny vzhľad, ktorý už na prvý pohľad pôsobí luxusne.

Nejde o bežnú pamätnú mincu, ale o exkluzívnu emisiu určenú pre veľmi úzky okruh zberateľov. Limitácia iba 200 kusov pre celý svet znamená, že dostupnosť je už od prvého dňa mimoriadne obmedzená – a po vypredaní emisie už ďalšie kusy nebudú k dispozícii.

• Rýdze zlato 999,9/1000 – čistý drahý kov bez kompromisov, ktorý razbe dodáva prestíž, hodnotu a mimoriadnu zberateľskú váhu.
• Iba 200 kusov pre celý svet – mimoriadne nízka limitácia, ktorá vytvára tlak na rýchle rozhodnutie. Kto zaváha, už nemusí dostať ďalšiu príležitosť mincu získať.
• Certifikát pravosti a luxusné uloženie – každý kus je očíslovaný, doložený certifikátom pravosti a uložený v elegantnej zberateľskej etue.

Táto minca má všetko, čo má exkluzívna zberateľská emisia ponúkať: rýdze zlato, silný príbeh, precízne umelecké spracovanie, oficiálny štatút platidla v krajine emitenta a predovšetkým mimoriadne obmedzenú dostupnosť.

Najťažšie skúšky priniesla Paládiu tridsaťročná vojna. V roku 1632 vtrhli do Starej Boleslavi saskí vojaci. Reliéf odviezli do Prahy, kde ho na Staromestskom námestí pribili klincom na pranier. Otvor po klinci na krku Panny Márie je viditeľný dodnes, hoci ho zakrýva šperk. Neskôr reliéf odviezli ako vojnovú korisť do Saska. Až v roku 1638 sa podarilo Paládium vykúpiť za obrovskú sumu stotisíc zlatých – čiastku, za ktorú bolo v tom čase možné kúpiť dvadsať panstiev so zámkami. Jeho návrat do Starej Boleslavi sa stal veľkolepou slávnosťou za účasti cisára Ferdinanda III. a tisícov pútnikov.

Ešte v tom istom roku však muselo Paládium opäť putovať. Pred švédskymi vojskami bol reliéf ukrytý vo Viedni u cisárskeho páru. Ferdinand III. nechával pred Paládiom denne slúžiť sväté omše za záchranu českých krajín. Pod jeho ochranou sa cisárovnej Márii Anne v roku 1640 narodil syn, budúci cisár Leopold I., ktorý po svojom otcovi zdedil hlbokú úctu k Paládiu.

V roku 1648 padlo Paládium pri dobytí Pražského hradu do rúk Švédov. Tentoraz ho však švédsky veliteľ vrátil cisárskej rodine ako gesto dobrej vôle pred uzavretím mieru. V septembri 1650 sa reliéf slávnostne vrátil do Starej Boleslavi.

V nasledujúcich storočiach bolo Paládium ukrývané vždy, keď českým krajinám hrozilo nebezpečenstvo – pred Turkami, Prusmi aj počas napoleonských vojen. Počas nacistickej okupácie bol reliéf tajne ukrytý a na oltári zostala iba jeho kópia. Po oslobodení sa Paládium vrátilo, no po komunistickom prevrate bolo od roku 1950 uložené v bankovom trezore pod dohľadom Štátnej bezpečnosti. Až v roku 1968 sa natrvalo vrátilo do Starej Boleslavi a v roku 2015 bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.