Dukát Márie Terézie, pamätná minca z 1/10 oz rýdzeho zlata

Detailný popis

Zlatá pripomienka jednej z najväčších vládkyň Európy.

Predstavujeme Vám prestížnu pamätnú mincu inšpirovanú dukátom Márie Terézie – poslednej panovníčky na uhorskom tróne, ktorej reformy a osobnosť formovali strednú Európu na celé generácie dopredu.
Táto minca je vyrazená z 1/10 unce rýdzeho zlata 999,9/1000 a nadväzuje na tradíciu dukátov, ktoré sa vo svojej dobe považovali za najpevnejšiu menu strednej Európy.
Ide o precízne spracovaný zberateľský exemplár s pôvodným portrétom panovníčky s jej vladárskymi atribútmi – korunou, žezlom a jablkom – doplnený o historickú značku mincovne KB, ktorá odkazuje na slávnu kremnickú razbu.

Minca vychádza v mimoriadne nízkej limitácii len 199 kusov pre celý svet. Každý exemplár je starostlivo uložený v elegantnej zberateľskej kazete a doplnený číslovaným certifikátom pravosti. Razba je oficiálnym platidlom v krajine emitenta s nominálnou hodnotou 5 novozélandských dolárov.
Vzhľadom na historický význam, kvalitu spracovania a exkluzivitu vydania je minca symbolom zberateľského vkusu a úcty k európskemu dedičstvu.

Dukát Márie Terézie nie je len mincou – je pripomienkou jednej z najväčších vládkýň Európy, obdobia ekonomických a spoločenských premien a výnimočného zlatého veku kremnickej mincovne, ktorá aj vďaka tejto panovníčke získala svoje výsadné postavenie.

V druhej polovici 18. storočia, za vlády cisárovnej Márie Terézie, dosiahla kremnická mincovňa najväčší objem produkcie vo svojej histórii. Kremnické dukáty, najslávnejšie mince, ktoré mincovňa kedy vydávala, boli povestné svojou kvalitou. Podľa niektorých zdrojov ich tu bolo vyrazených viac než 12,5 milióna.

Panovníčka Mária Terézia si naplno uvedomovala zaostalosť hospodárstva monarchie. Prostredníctvom odvážnych reforiem, z ktorých mnohé platia dodnes, sa ju snažila premeniť na vyspelú krajinu a zároveň upevniť svoju centralizovanú absolutistickú moc. Len v menovom systéme stála za desiatkami zmien.
V roku 1766 napríklad vydala dekrét, ktorým zjednotila mincové značky Rakúskeho cisárstva. Nový abecedný systém priraďoval mincovniam písmená podľa ich významu. Kremnici pripadlo písmeno B, čím sa zaradila hneď za viedenskú mincovňu, ktorá za vlády habsburskej panovníčky zastávala prvé miesto.
Pôvodná značka KB (Kremnitz-Bergstadt podľa nemeckého názvu Kremnice) sa však používala aj naďalej – predovšetkým v období, keď bola mincovňa dočasne presunutá do Budapešti.