Veľkonočná kraslica v jednej unci rýdzeho striebra

Detailný popis

Oslávte jar majstrovským dielom, ktoré vychádza z dávnej tradície!

Minca z rýdzeho striebra má tvar veľkonočnej kraslice a jej lícna strana je parciálne kolorovaná tradičnými farbami v tripolskom štýle. Medzi motívmi rastlín, zberu a životodarného slnka vyhotovenými v nádherne sýtych zemitých farbách prebleskuje žiara čistého striebra.

Tripolská kultúra sa nachádzala na území dnešného Rumunska a Ukrajiny približne v rokoch 5200 – 3000 pred naším letopočtom a charakterizujú ju najmä maľované keramické sošky a nádoby. Zaujímavosťou je, že na Ukrajine túto kultúru objavil český rodák Čeněk Chvojka.

Slovo „pysanka“ je ukrajinského pôvodu a pochádza zo slova „pysaty“, písať. Vytváranie pysaniek (kraslíc) je nesmierne komplikované a obvykle vznikajú v poslednom pôstnom týždni. Na výrobu pysanky sa používajú tie najhladšie a najlepšie tvarované vajíčka. Pysanky bývajú darované priateľom a blízkym ako dar života a obvykle sú zdobené tak, aby zodpovedali osobnosti obdarovaného.

Najstaršie pysanské legendy rozprávajú o mladej žene, ktorá bola na ceste domov z trhu v meste. Mala so sebou džbán čerstvej vody na cestu a košík vajec. Cestou stretla cudzinca sediaceho na skale. V domnení, že to je unavený pútnik, mu na osvieženie ponúkla vodu zo svojho džbána. Keď jej džbán vracal, všimla si zranenie na jeho rukách. Po návrate domov odkryla košík a zistila, že sa z jej vajec stali krásne pysanky. Podľa legendy bol cudzincom samotný Ježiš Kristus.