Prezraďte nám, ako vôbec vznikol nápad na razbu z kilogramu striebra.
Dalo by sa povedať, že cesta, ktorá viedla od nápadu k výslednej realizácii, trvala približne rok. Niekedy v apríli 2024 sme so zástupcami Bohemia mincovne a Tatra mincovne začali uvažovať o tom, že by sme chceli vytvoriť dôstojnú spomienku na 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny, ktoré si pripomíname 8. mája 2025. Z diskusie vyplynulo, že by bolo skvelé, keby sme si dôstojným spôsobom uctili všetkých Čechoslovákov, ktorí sa postavili nacistickej zvôli.
Ale Československo predsa proti Nemecku nebojovalo.
To je síce pravda, československá armáda neviedla proti Nemcom otvorenú vojnu, ale veľa statočných Čechoslovákov sa zapojilo do odboja − či už priamo na území Protektorátu Čechy Morava a Slovenského štátu, alebo aj v zahraničí. A týmto smerom sa uberalo naše ďalšie uvažovanie. Vybrali sme šesť udalostí, ktoré považujeme za najväčšie míľniky československého protinacistického odboja, a tie sme sa rozhodli spracovať do sadrových modelov.
Prezradíte nám, ktoré to boli?
Samozrejme. Začnem domácim odbojom, ktorý sa začal formovať prakticky ihneď po obsadení Československa v marci 1939. Už 28. októbra toho istého roka sa mu podarilo zorganizovať jednu z najväčších protinacistických demonštrácií vo vtedajšej Európe. Na razbe je táto téma zastúpená portrétom Jana Opletala, ktorý zomrel na následky zranení počas demonštrácie, a reprodukciou vyhlášky o uzavretí českých vysokých škôl. Zámienkou na túto represívnu akciu nacistických bezpečnostných orgánov bola práve účasť študentov na demonštráciách.
Domáci odboj ďalej zastupujú dve udalosti z posledných rokov vojny. Prvou je Slovenské národné povstanie, veľká odbojová akcia z augusta 1944, ktorá aj napriek svojmu neúspechu patrí k najväčším ozbrojeným vystúpeniam proti nacizmu v Európe. Tento motív reprezentuje bojový výjav s tromi ozbrojenými povstalcami, znakom Slovenského povstaleckého letectva a ukoristenou stíhačkou Messerschmitt, ktorá patrila do jeho letky.
Druhou, a dalo by sa povedať najdôležitejšou udalosťou, je májové povstanie českého ľudu, ktoré vyvrcholilo 5. až 9. mája 1945 v Prahe, kde sa zvádzali najurputnejšie boje, počas ktorých padlo 2- až 3-tisíc ľudí. Statočných barikádnikov sme zakomponovali aj do nášho motívu. Na pozadí sú veže Týnskeho chrámu na pražskom Staromestskom námestí zahalené dymom z horiacej Staromestskej radnice.
Skvelé. A aké motívy ste vybrali za reprezentantov zahraničného odboja?
Jednoznačne sme sa zhodli na československých letcoch v RAF, ktorí sa vyznamenali v bitke o Britániu, ktorá bola jednou z veľkých udalostí celej vojny. Motív kombinuje znak 310. československej stíhacej perute, ktorá vznikla v rámci RAF v roku 1940 ako prvá, spolu s ikonickým stíhacím lietadlom Supermarine Spitfire. Nesmie chýbať portrét armádneho generála Karla Janouška, ktorý organizoval sformovanie československých perutí v RAF. Je to jediný Čechoslovák, ktorý získal hodnosť leteckého maršala RAF.
Súčasťou britskej armády boli aj takzvané „púštne krysy“, prápor zložený z Čechov a Slovákov, ktorý sa dlhé mesiace podieľal na obrane strategického severoafrického prístavu Tobruk. Motív znázorňuje dvoch statočných obrancov v typických púštnych uniformách, portrét ich veliteľa generála Karla Klapálka a vyznamenanie Africká hviezda, ktoré sa udeľovalo „krysám z Tobruku“ za statočnosť.
A potom tu máme operáciu Anthropoid, úspešnú diverznú akciu výsadkárov, ktorí 27. mája 1942 spáchali atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Tomuto motívu dominujú portréty Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša. Dopĺňa ich leták vydaný K. H. Frankom, ktorý ponúkal vysokú odmenu za dolapenie atentátnikov, ku ktorému, bohužiaľ, nakoniec došlo. Avšak táto akcia naplánovaná československým exilovým vedením v Londýne mala veľký ohlas za hranicami a ukázala, že Čechoslováci sa s nacistickou okupáciou nezmierili.
Kliknite na obrázok a prezrite si všetky detaily výročnej razby Oslobodenie Československa – 80 rokov.
Koncept a nápady na jednotlivé motívy teda už poznáme, ale ako ste pokračovali ďalej?
Bolo potrebné pripraviť finálne návrhy jednotlivých motívov ako podklady pre modeláciu. S tým nám pomohlo naše grafické štúdio. Následne sa začala práca pre medailérku Petru Lamačovú-Čánsku. Petra je absolventkou Akadémie výtvarných umení a okrem pedagogickej činnosti na Strednej umeleckopriemyselnej a Vyššej odbornej škole v Jablonci nad Nisou má za sebou množstvo úspešných realizácií. Som veľmi rád, že sa do tohto projektu zapojila a do sadrových modelov vtisla svoj osobitý rukopis. A potom prišiel ten moment… Keď sme videli hotové sadrové modely jednotlivých motívov, vznikol nápad spojiť ich do jednej veľkej koláže a odtlačiť ich do naozaj veľkého formátu, ktorý si nepochybne zaslúžili.
Takže až v tomto okamihu sa rozhodlo o razbe z kilogramu striebra?
Áno, presne tak. Vedeli sme, že táto špecifikácia dá vďaka svojmu veľkorysému priemeru 100 mm dokonale vyniknúť všetkým detailom jednotlivých motívov.
Dobre. Ale ako ste to dosiahli?
Najskôr som vytvoril 2D návrh celej koláže, v ktorom som chronologicky zoradil jednotlivé motívy. Ak si na razbe jednotlivé výjavy prezeráte v smere hodinových ručičiek, prenesene možno povedať, že prechádzate po „ceste k slobode“, ktorú naši predkovia v priebehu šiestich rokov trvania druhej svetovej vojny absolvovali v reáli.
A aký bol ďalší postup po odsúhlasení návrhu?
V tejto chvíli prišli na rad moderné technológie. Všetky sadrové modely sme dali na 3D skeneri naskenovať a náš technologický guru Karel Plíva ich na základe môjho návrhu „pospájal“ dokopy.
Znie to jednoducho…
Áno, znie to jednoducho, ale je to mravčia práca. Niektoré časti bolo potrebné „orezať“, aby zapadli do celkovej kompozície. To síce nie je taký problém, ale inde sa naopak museli niektoré časti digitálne domodelovať. Ďalej porovnať výšky jednotlivých reliéfov, všetko doladiť s ohľadom na „tečenie materiálu“…
Tečenie materiálu? Čo to znamená?
Ide o to, aby sa pri samotnej razbe, ktorá prebieha pod veľkým tlakom, materiál dostal − takzvane „dotiekol“ − do všetkých miest a vďaka tomu vytvoril všetky detaily motívu. Skrátka, ide o to zaistiť, aby bola medaila či minca „vyrobiteľná“. Vyžaduje to skutočne hlbokú znalosť technológie razby a zároveň samozrejme znalosť počítačovej 3D technológie. Som rád, že v našom tíme máme odborníka, ktorý ovláda toto know-how.
Neobávate sa, že v budúcnosti počítačová 3D modelácia nahradí klasickú medailérsku modeláciu sadrových modelov?
Ako sa hovorí, pokrok nezastavíš, a pravdou je, že počítačová 3D modelácia sa v medailérstve presadzuje čoraz viac. Neobávam sa však, že by klasickú modeláciu do sadry úplne nahradila. Prinajmenšom jedinečný rukopis medailéra počítač jednoducho nenahradí. Ostatne, aj v tomto prípade je krásne vidieť, ako sa obe cesty môžu dopĺňať a spájať prínosy každej z nich vo vzájomnej synergii.
Dobre. Vráťme sa teda k našej razbe. Máme zvolenú špecifikáciu výsledného produktu a máme 3D model. Čo nasleduje potom?
3D model sa odošle do mincovne, kde fundovaní odborníci pripravia všetko potrebné na samotnú razbu. Na základe 3D modelu vyrobia kovové razidlá pre obe strany razby a pripravia tzv. strižky, čo sú polotovary na razbu zo zvoleného materiálu a v určenej špecifikácii − v našom prípade z jedného kilogramu rýdzeho striebra.
Spomenuli ste „obe strany razby“. Zatiaľ sme sa zaoberali opisom len jednej strany. Čo sa vlastne nachádza na tej druhej?
Razidlo pre druhú stranu bolo vyrobené priamo zo sadrového modelu opäť od Petry Lamačovej-Čánskej. Znázorňuje českého leva so slovenským znakom na hrudi, ktorý trhá hákový kríž ako symbol československého protifašistického odboja. Lev je obkolesený štylizovanými vavrínovými listami, ktoré symbolizujú víťazstvo nad fašizmom. V hornej časti nájdeme v pavéze letopočty 1939 −1945, ktoré vymedzujú šesť rokov trvania druhej svetovej vojny.
Máme teda obe razidlá aj strižky…
A potom už nasleduje razba skúšobného exemplára.
To musí byť veľká udalosť…
To rozhodne je! Keď sme dostali prvú vzorku, bola to nesmierna radosť a zadosťučinenie z úspešného zavŕšenia ročného projektu. Verím, že všetkých 45 exemplárov, ktoré sú v tejto limitovanej edícii vyrazené, si čoskoro nájdu svoje miesto v zbierkach šťastných zberateľov.
Ďakujeme za rozhovor a želáme vám aj celému tímu veľa ďalších úspešných projektov.