Druhá svetová vojna úplne obrátila svet naruby. Trvala šesť rokov a jedným z jej posledných dejstiev v Európe bolo oslobodenie Československa. Hitlerovské Nemecko bolo zovreté v kliešťoch – zo západu útočili západní spojenci, z východu postupovala sovietska Červená armáda.
CESTA K SLOBODE
Prakticky ihneď po obsadení okliešteného Československa nemeckými vojskami v marci 1939 sa začal formovať odboj proti okupantom. Tradične sa rozdeľuje na domáci a zahraničný.
Organizácie národného odboja sa podieľali na prvom výraznom proteste proti okupácii nemeckými vojskami, 
ktorým bola demonštrácia 28. októbra 1939. Popri odpore poľského ľudu sa stala najmasovejším protinacistickým činom vo vtedajšej Európe. Na Václavskom námestí v Prahe sa zišlo 50 – 80 000 ľudí, aby vyjadrili svoj nesúhlas s nemeckou okupáciou. Pri potlačení akcie bol smrteľne zranený študent Jan Opletal. Jeho pohreb sa premenil na ďalšiu mohutnú protinemeckú manifestáciu, na čo nacisti 17. novembra 1939 reagovali uzavretím českých vysokých škôl. O možnosť študovať tak prišlo 15 172 študentov a bez práce sa ocitlo 513 profesorov, 475 docentov a 345 ďalších pedagógov. O dva roky neskôr bol tento dátum vyhlásený Medzinárodným dňom študentstva.
Mnohým statočným československým občanom sa podarilo pred nacistami utiecť do zahraničia. Tam postupne vstupovali do vojenských jednotiek s rozhodnutím zapojiť sa do vojny proti Nemcom priamo na bojisku. Jedným z nich bolo to vzdušné, keď československí letci bojovali v radoch britského Kráľovského letectva. Československé perute sa vyznamenali v bitke o Britániu, počas ktorej sa im spoločne s ďalšími pilotmi podarilo zabrániť Nemecku v získaní vzdušnej prevahy nad kanálom La Manche. Medzi Čechoslovákmi v Kráľovskom letectve by sme našli niekoľko leteckých es a tiež jediného Čechoslováka, ktorý získal hodnosť leteckého maršala RAF, generála Karla Janouška.
Súčasťou britskej armády bol aj prápor zložený z Čechov a Slovákov, ktorý sa podieľal na obrane severoafrického prístavu Tobruk, ktorý dlhé mesiace obliehali nemecko-talianske vojská. „Púštne krysy“, ako sa obranci Tobruku prezývali, museli obstáť v drsných klimatických podmienkach a pod neustálym tlakom obliehateľov. V bojoch o Tobruk padlo celkom štrnásť československých vojakov a niekoľko desiatok ich bolo zranených. Aj napriek týmto stratám udržal československý prápor pod vedením armádneho generála Karla Klapálka strategicky dôležitý prístav nedobytý a prvé vojnové víťazstvá v Afrike ukázali, že Nemci nie sú neporaziteľní.
Vojenské exilové velenie v Londýne prišlo v roku 1942 so smelým plánom. Z Británie do protektorátu bol vyslaný jeden z mnohých výsadkov, pomenovaný Anthropoid. Jeho členovia mali za úlohu zlikvidovať zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, tretieho najvplyvnejšieho muža Hitlerovej ríše, ktorý prostredníctvom teroru a drakonických opatrení úplne zdecimoval domáci odboj. Parašutistom Jozefovi Gabčíkovi a Janovi Kubišovi sa to podarilo
, hoci za to zaplatili vlastnými životmi. Jednalo sa o akt odboja, ktorý mal veľký ohlas aj za hranicami a ukázal, že sa Čechoslováci nezmierili s nacistickou okupáciou.
K veľkej odbojovej akcii sa v neskorších rokoch vojny schyľovalo na Slovensku. To už sa situácia na európskych bojiskách obracala v prospech Spojencov a Sovietskeho zväzu. Došlo k zjednoteniu odbojových skupín a novo vzniknutá Slovenská národná rada začala od jari 1944 pripravovať povstanie. Pronemecký Slovenský štát ale povolal na pomoc nemecké jednotky, ktoré Slovenské národné povstanie tvrdo a kruto potlačili. Slovákov nezachránila Červená armáda, pretože sa nedokázala včas prebojovať na slovenské územie. Aj napriek svojmu neúspechu slovenské národné povstanie patrí k najväčším ozbrojeným vystúpeniam proti nacizmu v Európe.
Národné povstanie bolo úspešnejšie až na začiatku mája 1945, na samom konci vojny. Májové povstanie českého ľudu proti nemeckej okupácii začalo na Morave, ktorú spojenecké vojská oslobodili najskôr. Postupne sa prelievalo do ďalších miest. Niekde okupačné vojská, ktorých cieľom bolo odísť do západného zajatia, odovzdali zbrane, inde sa tvrdo bojovalo. Najmä jednotky SS vynikali fanatickým odporom a krutosťou, kedy si frustráciu vybíjali na civilnom obyvateľstve. Bolo to v situácii, keď Červená armáda už dobyla Berlín a jedným z mála neoslobodených miest zostávalo územie protektorátu. Na území mimo Prahy zahynulo približne osem tisíc občanov, pričom v počte obetí sú zahrnutí tak ľudia, ktorí bojovali proti okupantom, ako aj nacistami povraždení civilisti. Dňa 5. mája začalo povstanie v Prahe, kde sa zvádzali najurputnejšie boje, pri ktorých padlo takmer štyritisíc ľudí. Po dvoch dňoch bolo uzavreté prímerie a nemecké vojská odtiahli z Prahy. Prvé sovietske tanky vošli do Prahy 9. mája. Oslobodenie Československa bolo dokonané.
VÝROČNÁ RAZBA K 80. VÝROČIU OSLOBODENIA ČESKOLOVENSKA ZADARMO
Výročnú razbu Oslobodenie Československa - 80 rokov môžete získať ZADARMO iba za cenu poštovného a balného vo výške 4,99 € exkluzívne prostredníctvom spoločnosti Moja mincovňa SK, výhradného distribútora Tatra mincovne v Slovenskej republike, na www.oslobodenie80.sk alebo na telefónnom čísle +421 2 9999 0990.