Prečo je kremnický dukát výnimočný?
Kremnický dukát s portrétom Márie Terézie a ročníkom 1741 patrí medzi ikonické razby strednej Európy. Spája sa s nástupom panovníčky na uhorský trón a s dlhodobou povesťou kremnického zlata ako „najtvrdšej meny“ regiónu vďaka mimoriadnej rýdzosti a stabilným parametrom. Dukáty z Kremnice si po stáročia držali jednotnú hmotnosť a zloženie, vďaka čomu boli široko akceptované v obchode aj ako uchovávateľ hodnoty. 
Historický rámec: rok 1741 a korunovácia panovníčky
Mária Terézia po nástupe na trón v roku 1740 čelila ťažkej dynastickej vojne, no podporu si získala najmä v Uhorsku. Za uhorskú kráľovnú bola korunovaná v Dóme sv. Martina v Prešporku (dnes Bratislava) 25. júna 1741 – udalosť, ktorá posilnila legitimitu jej vlády a symbolicky sa odrazila aj v mincovej produkcii.
Kremnická mincovňa v 18. storočí: technika a kvalita
Kremnica patrila k najstarším a najprestížnejším mincovniam Európy. Od začiatku 18. storočia tu prebiehala technická modernizácia – zavedenie skrutkových lisov (balanciérov) po roku 1710 zvýšilo presnosť a estetickú úroveň razby, čo dalo dukátom homogénnejší vzhľad a lepšiu ostrosť hrán. Kremnica bola pritom vzorom pre ďalšie mincovne monarchie. Zlato sa v miestnej rafinérii čistilo na „dukátovú“ rýdzosť, čo bolo predpokladom vysokej dôvery na trhu.
Parametre dukátu: štandard, ktorý prežil stáročia
Dukátový štandard sa vo väčšine Európy ustálil na takmer čistej rýdzosti – v habsburskom prostredí približne 986/1000 – a na hmotnosti okolo 3,49 g. Kremnica uvádza tradičnú hmotnosť 3,548 g s obsahom rýdzeho zlata 3,52 g; práve táto konzistentnosť vysvetľuje, prečo sa o kremnických dukátoch hovorilo ako o „najtvrdšej mene“ strednej Európy.
Razba z roku 1741: istota v čase neistoty
Existenciu kremnického dukátu Márie Terézie s ročníkom 1741 a mincovou značkou „KB“ (Körmöcbánya/Kremnitz) potvrdzujú aukčné záznamy a katalógy. Značka „K-B“ je ustáleným mincovým značením Kremnice od novoveku a uvádza pôvod razby. Samotné exempláre 1741 KB sa vyskytujú v špecializovaných aukciách a literatúre.
Vzhľad a ikonografia: kráľovná Uhorska a Madona
Dukát Márie Terézie z uhorského okruhu nesie na averze panovníčku ako uhorskú kráľovnú – so svätoštefanskou korunou so šikmým krížom a so štátnymi insígniami. Reverz tradične zobrazuje Madonu s dieťaťom v žiari, pod ňou drobný štít a mincovú značku K-B. Tento ikonografický program zdôrazňuje spojenie svetskej moci (uhorská korunová tradícia) a mariánskej ochrany kráľovstva, typickej pre uhorskú symboliku mincí 18. storočia.
Prečo „najtvrdšia mena“: dôvera, ktorá sa razí v Kremnici
O kremnických dukátoch sa v prameňoch uvádza, že boli „považované za najtvrdšiu menu v strednej Európe“. Toto uznanie nevzniklo náhodou: kombinoval stabilné parametre (hmotnosť a rýdzosť), technologicky vyspelú výrobu a dostupnosť uhorského zlata. Dlhodobé záznamy tiež hovoria o obrovských objemoch – podľa Kremnice sa počas stáročí vyrazilo približne 21,5 milióna dukátov, pričom posledné dukáty ako štátna mena sa v Kremnici razili ešte v roku 1881.
Mincové značky a ateliéry: čo znamená „K-B“
Kremnica používala v dejinách viacero značiek: najprv písmeno C (Cremnicium), neskôr K (Körmöcz/Kremnitz) a napokon zložené K-B (Körmöcz-Bánya/Kremnitz-Bergstadt). Na dukátoch Márie Terézie z uhorského okruhu 18. storočia je tak skratka K-B spoľahlivým identifikátorom kremnického pôvodu.
.jpg)
1741 v širšom hospodárskom kontexte
Začiatok vlády Márie Terézie sprevádzali vojenské výdavky a potreba konsolidácie meny. V 18. storočí sa panovníci často uchyľovali k menovým zásahom (pri striebre aj k znižovaniu rýdzosti), zlato však zostávalo pilierom dôvery. Preto boli dukáty – obzvlášť tie kremnické – obľúbené ako platidlo pre obchod na dlhšie vzdialenosti a ako bezpečné uloženie majetku.
Zberateľstvo a dochovanie
Dukáty Márie Terézie z Kremnice sa objavujú v ponuke renomovaných aukčných domov, pričom ročníky zo 40. rokov 18. storočia (vrátane 1741) sú žiadané pre historický kontext korunovácie a začiatku vlády. Aukčné popisy často uvádzajú štandardné parametre dukátu (hmotnosť cca 3,49 g, rýdzosť ~.986) a ikonografiu kráľovnej Uhorského kráľovstva. To všetko potvrdzuje, že ide o autentickú, konzistentnú mincovú produkciu Kremnice.
Záver: symbol stability v nepokojných časoch
Dukát Márie Terézie s ročníkom 1741 z Kremnice je viac než len zlatá minca. Je to zhmotnené svedectvo o politickej legitimite panovníčky, technologickej vyspelosti kremnického ateliéru a o menovej kultúre monarchie, v ktorej mala stabilita parametrov cenu zlata – doslova. Povesť „najtvrdšej meny“ si kremnické dukáty vyslúžili kvalitou, ktorá prežila stáročia a dodnes tvorí základ ich zberateľskej príťažlivosti.