Spoľahlivý partner zberateľov zlatých a
strieborných pamätných mincí a medailí

Päťhalier 1924 – zrodenie legendy československej meny

Päťhalier 1924 – zrodenie legendy československej meny

Po vzniku Československa v roku 1918 bolo jasné, že nový štát potrebuje vlastnú menu. Menová odluka pod vedením Aloisa Rašína oddelila republiku od rozpadajúceho sa Rakúsko-Uhorska a položila základ československej korune. Súčasťou tejto zmeny boli aj nové mince − od drobných halierov až po prvé korunové hodnoty. Práve v tomto dynamickom období vznikla aj najväčšia mincová záhada prvej republiky: päťhaliernik z roku 1924, minca, ktorá oficiálne nemala existovať.

 

 

Ako mohla vzniknúť minca, ktorá nebola plánovaná?
Zatiaľ čo v rokoch 1922, 1923 a 1925 sa päťhalierniky razili v bežných sériách, na rok 1924 sa razba vôbec neplánovala. V oficiálnych dokumentoch mincovne kaliber tohto roku úplne chýba. Napriek tomu vzniklo minimálne jedno pracovné razidlo s letopočtom 1924, ktoré sa dodnes zachovalo v múzeu mincovne v Kremnici. To potvrdzuje, že príprava razby skutočne prebehla, ale nikdy sa nedostala do plnej výroby.

Historické okolnosti nasvedčujú tomu, že išlo pravdepodobne o skúšobné razby, ktoré boli vytvorené za účelom testovania razidiel či materiálu. Neboli určené do obehu a ich počet sa odhaduje len na niekoľko jednotiek až desiatok kusov. Práve vďaka tejto extrémne nízkej produkcii sa stala najvzácnejšou československou obežnou mincou. Dlho bol známy len malý počet exemplárov, jeden z nich sa nachádza aj v Národnom múzeu v Prahe. Ďalšie sa začali objavovať až v 60. a 70. rokoch 20. storočia, čo vyvolalo špekulácie o možných neskorších dorazbách z pôvodných razidiel. Hoci táto teória sa nikdy nepotvrdila, celej záhade pridáva ďalší rozmer.

Prečo sa päťhaliernik z roku 1924 nedostal do obehu?
Dôvodov mohlo byť viac − technické komplikácie pri príprave razidiel, zmeny v emisnom pláne alebo jednoduché rozhodnutie nevyrábať daný ročník kvôli dostatočným zásobám predchádzajúcich emisií. Isté však je, že do obehu sa namiesto neho dostali bežné päťhalierniky z rokov 1923 a 1925, ktoré zaistili plynulosť obeživa. Preto v roku 1924 zostala prázdna medzera medzi dvoma bežnými emisiami – a práve táto „medzera“ prispela k rozširujúcim sa legendám.

Umelecký motív: Karlov most v dlaniach
Päťhalier 1924 nesie motív troch pilierov Karlovho mosta nad štylizovanými vlnami Vltavy. Ide o jeden z najpôsobivejších drobných motívov vtedajšej mincovej tvorby. Symbolizuje pevnosť, históriu a kultúrne korene republiky“, dopĺňa informácie Libor Veselý, riaditeľ spoločnosti Tatra mincovňa. Práve táto vizuálna sila v kombinácii s extrémnou vzácnosťou robí z mince ikonický zberateľský artefakt, ktorého hodnota v aukciách dosahuje niekoľko desiatok tisíc eur.

Prvá československá koruna 1922: Minca, ktorá dala tvár novej republike
Zatiaľ čo päťhaliernik predstavuje záhadu, jednokorunová minca z roku 1922 je príbehom jasnej vízie. Československo síce vzniklo už v roku 1918, ale razba vlastných mincí sa rozbehla až po rekonštrukcii kremnickej mincovne. Až potom mohol bankový úrad vypísať súťaž na nové mince, ktorú vyhral slávny medailér Otakar Španiel. Jeho poňatie základného nominálu čiže jednej koruny bolo silne symbolické.

Alegória práce a prosperity
Na averze jednokorunáčky kľačí žena s kosákom a otiepkou obilia. Tento motív symbolizoval prácu ako základ obnovy povojnového štátu. Zaujímavosťou je, že na minci chýba názov meny – v čase jej tvorby totiž stále prebiehala debata, či sa bude volať koruna, frank alebo hrivna,“ vysvetľuje Luboš Krčil, riaditeľ spoločnosti Moja mincovňa SK.

Koruna, ktorá obiehala vyše tri desaťročia
Jednokorunová minca bola uvedená do obehu 18. februára 1922. Jej životnosť bola neuveriteľná: v rôznych podobách sa používala až do roku 1953 okrem prestávky počas Protektorátu a Slovenského štátu. Sprevádzala tak niekoľko zásadných historických etáp – od budovania republiky cez okupáciu až po povojnovú obnovu.


Ďalšie čriepky z mozaiky menovej histórie

Čo ďalšie formovalo československú korunu?
Príbeh československej koruny dopĺňajú aj ďalšie významné mince. Napríklad koruna Františka Jozefa I. z roku 1916, posledná strieborná koruna habsburskej monarchie, ktorá sa razila v období jej rozpadu. Dôležitú úlohu zohral aj Kolok Československej republiky, jednoduchá kolková známka, prostredníctvom ktorej sa v roku 1919 oddelila stará mena od novej. Do zlomových okamihov patrí aj protektorátna koruna z roku 1941, slovenská minca 1 Ks alebo trojhalier z roku 1953, ktorý sprevádzal dramatickú komunistickú menovú reformu. Každá z týchto mincí predstavuje inú etapu vývoja štátu, politiky aj ekonomiky.

Päťhalier 1924 však zostáva symbolom vzácnosti, tajomstva a historickej výnimočnosti – mincou, ktorá vznikla, ale nikdy neobiehala, a napriek tomu sa stala legendou československej numizmatiky.

Oficiálnu pamätnú razbu Päťhalier 1924
môžete získať ZADARMO len za cenu poštovného a balného vo výške 4,99 € exkluzívne prostredníctvom spoločnosti Moja mincovňa SK, výhradného distribútora Tatra mincovne v Slovenskej republike, na www.5halier.sk alebo na telefónnom čísle 02 9999 0990.