Uprostred historického mesta Levoča sa ukrýva klenot, ktorý nemá vo svete obdobu – Oltár Majstra Pavla z Levoče. Ide o najvzácnejšie umelecké dielo neskorej gotiky na Slovensku a zároveň najvyšší gotický oltár na svete. Tento skvost rezbárskeho umenia 16. storočia nemusíte obdivovať len v Bazilike sv. Jakuba. Unikát svetového významu, ktorého autorom je rezbár a sochár Majster Pavol, teraz môžete mať doma v podobe tehličky z rýdzeho zlata. Vydajte sa s nami po stopách vzácneho kultúrneho dedičstva, ktoré nám na Slovensku zanechala história.
Ktoré historické artefakty možno považovať za skutočné slovenské poklady?
Slovensko je malebnou krajinou s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Mnohé jeho vzácnosti dodnes vyvolávajú vzrušenie a zvedavosť – od najvyššieho dreveného oltára na svete z dielne Majstra Pavla z Levoče cez existenciu keltskej mincovne v Bratislave, najstarší doklad písomníctva na Slovensku, archeologické nálezisko v Bojnej až po legendárnu Jánošíkovu valašku. „Ide o artefakty, ktoré pochádzajú z rôznych kútov Slovenska, ale všetky majú niečo spoločné − fascinujúce príbehy a nejedno neodhalené tajomstvo“, prezrádza Luboš Krčil, riaditeľ spoločnosti Moja mincovňa SK.
Oltár Majstra Pavla – slovenský unikát
V zozname historických pokladov Slovenska figuruje Oltár Majstra Pavla z Levoče. Na začiatku 16. storočia bola Levoča prosperujúce mesto, kde sa stretávali obchodníci, remeselníci a umelci. Práve tu mal Majster Pavol svoju dielňu, v ktorej pracoval so skupinou učňov a pomocníkov. Každý úder dláta, každý ťah štetca bol premyslený. Pracovalo sa s úctou – nielen k dielu, ale aj k viere. A výsledok? Najvyšší neskorogotický drevený krídlový oltár na svete, dielo, ktoré sa dodnes považuje za zázrak rezbárskeho umenia a zároveň za vrcholné dielo Majstra Pavla.
Oltár v číslach
Už pri vstupe do Baziliky sv. Jakuba každého návštevníka oltár ohromí nielen svojou monumentálnosťou, ale aj výtvarným prevedením. Dosahuje výšku 18,62 m, čo zodpovedá výške päťposchodového domu, a jeho šírka je 6,27 m. Ide o najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete, ktorý zároveň patrí k najstarším oltárom v strednej Európe. Majster Pavol na ňom začal pracovať okolo roku 1507 a v priebehu desiatich rokoch, teda v roku 1517, ho dokončil. Je typom triptychového, to znamená trojdielneho oltára, pričom retabulum tvorí skriňa alebo oltárna archa a dve zatvárateľné pohyblivé krídla. Za nimi po oboch stranách sú fixné krídla. Celý oltár je zhotovený z lipového dreva a je zdobený polychrómiou − farebnou maľbou a lístkovým zlatom. Drevo sa muselo sušiť celé roky, farby sa vyrábali z prírodných pigmentov, zlato sa nanášalo v tenkých plátkoch. Hmotnosť oltára je asi 2,5 tony, pričom celá konštrukcia je spájaná bez použitia klincov – len drevenými kolíkmi.
Oltár ako zrkadlo ľudskej duše
Uprostred oltárnej skrine sú monumentálne sochy Panny Márie s dieťaťom v náručí v nadživotnej veľkosti a po jej boku stoja apoštoli – po pravici svätý Jakub Starší a po ľavici svätý Ján Evanjelista. Postavy sú mimoriadne realistické – vidno na nich emócie, vrásky, bolesť i radosť. Majster Pavol do nich vkladal svoju vieru aj remeselnú zručnosť. Na zatvorených krídlach oltárnej skrine je cyklus tabuľových obrazov Kristovho umučenia a na vnútorných stranách pohyblivých krídel sú výjavy zo života sv. Jána Evanjelistu a sv. Jakuba. V predele je majstrovsky zachytená Posledná večera, jeden zo základných výjavov Nového zákona.
Drevo, ktoré prežilo stáročia
V priebehu dejín bol oltár viackrát ohrozený, prežil požiare, vojny aj stáročia nezáujmu. V 19. storočí ho dokonca chceli rozobrať a „zmodernizovať“. Našťastie, rozvaha miestnych zachránila nielen dielo, ale aj dôležitú súčasť slovenskej identity. V 20. storočí prešiel veľkým reštaurovaním. Dnes sa starostlivo udržiava v stabilnom prostredí so špeciálnou teplotou a vlhkosťou, aby sa tento poklad uchoval aj pre ďalšie generácie. Od roku 2009 je Kostol sv. Jakuba spolu s historickým centrom Levoče súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
Kto bol záhadný rezbár Majster Pavol?
Oltár Baziliky sv. Jakuba je jediným dielom, pri ktorom je autorstvo rezbára Majstra Pavla doložené písomnou správou. Bohužiaľ, máme o ňom veľmi málo informácií, pretože levočský archív po požiari v r. 1550 vyhorel. Vieme, kde žil a tvoril, pretože jeho dom na námestí stále stojí, no nie je známe jeho celé meno ani pôvod. Niekedy po roku 1500, pravdepodobne na pozvanie mecenáša Jána Thurzu, sa usadil v meste už ako zrelý 40-ročný umelec. Spoluautorsky sa na tvorbe oltára podieľala majstrova umelecká dielňa.
Peniaze, ktoré písali dejiny
K významnému historickému dedičstvu Slovenska patrí aj Keltská mincovňa v Bratislave, ktorá je najstaršou známou mincovňou na našom území. V 1. storočí pred n. l. tu Kelti, konkrétne kmeň Bójov, založili opevnené mesto – oppidum, ktoré sa stalo dôležitým politickým, hospodárskym a remeselným centrom. Práve tu sa razili biateky – najstaršie mince vyrobené u nás, ktoré sú dôkazom vysokej úrovne keltskej kultúry, obchodu a kontaktu s antickým svetom. Ich umelecké spracovanie a nápisy latinkou svedčia o tom, že Bratislava už v tom čase patrila medzi vyspelé mestá strednej Európy.
Klenot stredovekého písomníctva
Korene slovenskej kultúry a vzdelanosti možno nájsť doslova na papieri – presnejšie na pergamene. Svedčí o tom najstaršia zachovaná knižná pamiatka z nášho územia, stredoveký Nitriansky kódex, ktorý vznikol pravdepodobne okolo roku 1083 v benediktínskom kláštore v Hronskom Beňadiku. Je napísaný rukou po latinsky, obsahuje náboženské texty, najmä evanjeliá a kázne, tzv. perikopy, určené na liturgické čítania počas roka. Text evanjeliára je zdobený ilumináciami a iniciálkami – nádherne maľovanými písmenami, ktoré svedčia o tom, že tvorcovia rukopisu boli vzdelaní a umelecky zruční mnísi. Kódex je dôkazom existencie vzdelaných duchovných centier a rozvinutej písomnej kultúry na našom území už v ranom stredoveku. Našťastie sa zachoval v pomerne dobrom stave, čo je pri vyše 800-ročnej knihe veľmi vzácne.
Dávne svedectvá minulosti
Plakety z Bojnej, Rožňavská Metercia, Blatnický meč Kríž z Veľkej Mače, Dary svätých košických mučeníkov, Hrádocká venuša, Hrobka kniežaťa z Popradu, Byzantský poklad zo Zemianskeho Vrbovka, Jánošíkova valaška a čiapka. Všetky tieto „poklady“ zachytávajú inú etapu našich dejín – od praveku cez Veľkú Moravu, stredovek až po novovek. „Spolu vytvárajú obraz kultúrnej, duchovnej a umeleckej vyspelosti nášho územia a dokazujú, že slovenské dejiny sú bohatou a hodnotnou súčasťou európskeho dedičstva,“ dodáva Libor Veselý, riaditeľ spoločnosti Tatra mincovňa.
Skvost, ktorý môžete mať doma
Kus slovenskej histórie ožíva aj dnes v modernej podobe zlatej tehličky Oltár Majstra Pavla z Levoče. Exkluzívne Vám ju prináša Moja mincovňa SK, výhradný distribútor Tatra mincovne, za mimoriadne zvýhodnenú cenu 39,99 € namiesto štandardných 99,99 € (+ poštovné a balné).
Rezervujte si ju na www.narodnypoklad.sk alebo na telefónnom čísle 02 9999 0990.