Kolok Československej republiky − pamätná minca z rýdzeho zlata

Detailný popis

Skompletizujte si svoju zbierku Zlatá éra Masarykovej republiky oficiálnou zlatou mincou, ktorá má vo Vašom luxusnom zberateľskom albume vyhradené špeciálne miesto. Práve Kolok Československej republiky predstavuje zlatý klinec celej kolekcie a pripomína zásadný ekonomický krok – menovú odluku od Rakúsko-Uhorska, ktorú viedol minister financií Alois Rašín.

Táto minca je razená do 1,2 gramu rýdzeho zlata 999,9/1000 v najvyššej mincovej kvalite Proof a je zákonným platidlom v krajine emitenta. Každý detail tejto mince je spracovaný s mimoriadnou precíznosťou a s úctou k historickému odkazu. Vďaka prísnej limitácii len 500 kusov pre celý svet ide o skutočný zberateľský unikát.

Mincu exkluzívne distribuuje spoločnosť Moja mincovňa SK – inde ju nezískate. Každý exemplár sa dodáva spolu s certifikátom pravosti, ktorý podrobne opisuje historický kontext mince.

Ako zberateľ kolekcie Zlatá éra Masarykovej republiky navyše získavate exkluzívnu zľavu 40 eur – mincu tak môžete získať za zvýhodnenú cenu 399 eur namiesto bežných 439 eur.

Pod pojmom kolok sa mnohým vybaví kontrolná páska na označenie liehovín či cigariet. V minulosti boli kolky umiestnené na mnohých predmetoch, z ktorých bolo potrebné vybrať daň či získať poplatok. Bežný typ kolkov používala verejnosť na hradenie správnych a súdnych poplatkov. Zavádzali sa tiež z bezpečnostných dôvodov, kolky obmedzili počet pracovísk a úradníkov, ktorí prichádzali do kontaktu s hotovosťou. Kolky sa na našom území začali používať už za Márie Terézie, vo veľkom potom v 19. storočí v Rakúsko-Uhorsku. A do svojich peňažných operácií ich samozrejme prevzalo aj novovzniknuté Československo, ktoré od rozpadnutého Rakúsko-Uhorska prevzalo právne aj politické normy.

Vo veľkom začal využívať kolky takmer hneď po vzniku republiky minister financií Alois Rašín. Potreboval totiž vykonať menovú odluku. Reforma spočívala v tom, že z predloženej hotovosti sa okolkovala a do obehu vrátila polovica, druhá polovica bola zadržaná. Pre okolkované bankovky bolo potrebných 244 miliónov kolkov, nekolkovali sa ale všetky bankovky, olepiť jedno- a dvojkorunové bankovky bolo technicky neúnosné. Na každú bankovku bol nalepený jednoduchý kolok v jednopercentnej hodnote bankovky, napríklad na sto korún jednokorunový. Kolky boli vytlačené v dvoch tlačiarenských firmách v Prahe.

Kolok, malý papierik s veľkým významom, sa používal aj v mnohých ďalších oblastiach života. Ak bolo nutné dať potvrdiť úradnú listinu, za ktorej obstaranie sa platilo, musel byť na ňu nalepený kolok, ktorý následne úradníci potvrdili pečiatkou. Kolky sa v Československu používali nielen na označovanie bankoviek a cenných papierov, ale aj kalendárov, hracích kariet, rozhlasovej koncesie a ďalších predmetov či dokumentov, z ktorých bolo potrebné vybrať daň. Rovnako ako známky aj kolky sú dokladom doby, v ktorej boli vytvorené. Ich tvorbou sa zaoberali známi umelci. Bežne sa vyhlasovali verejné súťaže a oslovovali umelecké školy.